Integrácia učiva
Interdisciplinaritaje ďalším znakom kurikula budúcnosti. Pri vytváraní školských vzdelávacích programov sa dôraz kladie na prepojenie (integráciu) obsahov učebných predmetov spolu s rôznymi kontextami, napríklad s najbližším okolím žiakov, profesiami ich rodičov a pod. tak, aby sa stali pre žiakov zmysluplnými.
Ako vytvoriť zmysluplný obsah
Zmysluplný obsah učiva :
- vychádza zo skutočného života, prirodzeného sveta okolo nás,
- nadväzuje na doterajšie skúsenosti žiakov,
- je primeraný veku a tým zrozumiteľný,
- dôležitý,
- dostatočne bohatý na to, aby vytváral priestor na vyhľadávanie vzorových schém /vzorcov ako prostriedku na rozoznávanie alebo vyhľadávanie významu,
- využiteľný v skutočnom živote žiaka (podľa Kovalikovej a Olsenovej 1996, s. 60).
Výber a usporiadanie učiva ako východisko integrácie predmetov
V kurikule budúcnosti konkrétne obsahy vzdelávania nestrácajú na význame, ale už nie sú cieľmi samé osebe, stávajú sa prostriedkom na dosiahnutie ďalších cieľov, predovšetkým rozvoja vyšších úrovní myslenia (napr. analýza, hodnotenie, syntéza) a kompetencií pre život. Z toho dôvodu je dôležitý aj výber a usporiadanie obsahu (učiva), na základe ktorého sa kompetencie rozvíjajú.
Ako by malo byť usporiadané učivo pre účely výučby a integrácie obsahu predmetov?
Každá téma, ktorá sa v školských triedach vyučuje, má svoju štruktúru a táto štruktúra má konkrétnu formu, ktorá sa skladá z troch základných prvkov – z pojmov (konceptov), zovšeobecnenia (generalizácie) a faktov. Všetky tri súčasti sú z hľadiska učenia veľmi dôležité. Výučba sa má (podľa Brunnera) sústrediť na základy – teda na zovšeobecnenia a pojmy, nie na jednotlivé fakty.
Toto svoje presvedčenie a tvrdenie ilustroval Brunner prostredníctvom analógie so stromom vo vegetačnom období. Kmeň a konáre predstavujú zovšeobecnenia, a hlavné pojmy podľa ktorých je téma usporiadaná, a listy - (ktoré často aj opadajú...), to je nespočetné množstvo faktov (konkrétnych vedomostí), ktoré charakterizujú podstatu, históriu i rozsah predmetu a poskytujú príklady jeho aplikácie. Tento prístup uľahčuje dlhodobé zapamätávanie učiva, rozširuje schopnosť žiakov dávať si nové informácie do súvislostí s predchádzajúcimi, získavať v danom predmete ďalšie informácie. Napríklad žiak, ktorý na dejepise skúma cudzie kultúry až potom, keď pochopil, že bez ohľadu na to, kedy alebo kde dotyční ľudia žili, bez ohľadu na ich rasu, národnosť alebo náboženstvo, majú všetci určité spoločné vlastnosti, bude oveľa presnejší a produktívnejší pri štúdiu dejín ako ten, ktorý to nepochopil.
Pojmy sú kategórie alebo triedy vecí alebo myšlienok, ktoré majú spoločné najdôležitejšie (podstatné) vlastnosti. Umožňujú nám používať predchádzajúce skúsenosti a vedomosti a pomocou nich zaradiť nové informácie do širšieho kontextu, spájať súčasnosť s minulosťou a rozpoznávať v nových informáciách novú podobu skôr získaných vedomostí. Mnohé pojmy sa naučíme prostredníctvom priamej skúsenosti mimo prostredia školy, často až v škole sa ich naučíme popisovať – slovne charakterizovať. Pojmy majú určité atribúty – charakteristické vlastnosti - a sú základnými stavebnými prvkami kvalitného kurikula. Môžeme ich triediť rôznymi spôsobmi – napr. na konkrétne a abstraktné.
Dobrou pomôckou pri snahe dávať pojmy do vzájomných súvislostí je technika tvorby pojmovej mapy (Buzzano). Ide o myšlienkový proces, ktorý vrcholí vizuálnym zobrazením súvislostí medzi poznatkami v danej oblasti učiva.
Integrácia obsahu predmetov
Integrácia obsahu predmetov sa realizuje tematicky, na základe vzorových schém a organizujúcich aspektov. Vzorové schémy sú najvšeobecnejšími generalizáciami (L. Hart). Generalizácia (zovšeobecnenie) je výrok, ktorý vyjadruje vzťahy medzi dvoma alebo viacerými pojmami (bližšie Pasch a kol., 1998, s. 51 – 61). Tieto postupy vychádzajú z princípov fungovania nášho mozgu. Mozog sa učí triedením veľkého množstva vstupných podnetov, rýchlym spracovaním tisícok jednotiek informácií, ktoré prichádzajú prostredníctvom všetkých 19 zmyslov. Tieto informácie sa spracúvajú súčasne viacerými spôsobmi a na viacerých úrovniach. Rozoznanie vzorovej schémy nám umožňuje určiť, o čo ide, a tým aj vybrať z pamäti adekvátny program, ktorým človek na danú situáciu reaguje a zvláda ju. Mozog pracuje pri rozoznávaní schém s veľkou toleranciou pre rôzne odchýlky, pretože funguje na základe pravdepodobnosti, nie na číselných alebo logických princípoch. Rozoznávanie vzorových schém vysvetľuje aj to - čo nazývame „vhľadom“ - čo uľahčuje prenos poznania do nových situácií alebo potrieb, čo môžeme označiť pojmom tvorivosť.
Keďže mozog sa usiluje hľadať zmysel vo všetkom, čo nás obklopuje, stále hľadá vzorové schémy, aby mohol prideliť význam vstupným informáciám. Tento prirodzený sklon objavovať vzorové schémy je badateľný aj vo fungovaní všetkých zmyslov. Hart identifikuje šesť hlavných kategórií vzorových schém, podľa ktorých sa mozog pokúša pripísať poznávanému význam: predmet, činnosť, postup, situácia, vzťahy, systém. Náš mozog si vyžaduje veľké množstvo vstupných informácií, ktoré pretekajú všetkými zmyslami a aktivizujú nervovú sústavu až do stavu úplnej pohotovosti – začína proces hľadania vzorovej schémy. Učenie sa uskutočňuje, keď na základe minulých skúseností mozog triedi vzorové schémy, aby dal zmysel novým vstupným informáciám (Kovaliková, Olsenová, 1996, s. 66 – 69).
Integráciou obsahu sa dlhodobo zaoberá vysoko efektívne učenie/ITV. Tematická integrácia prepojená s cieleným rozvíjaním sociálnych a emocionálnych zručností prostredníctvom spracovanej metodiky rozvoja životných zručností/kľúčových kompetencií. Projektovú metódu a používanú metodiku vo vysoko efektívnom učení/ ITV je možné použiť aj v bežnej triede.
Tematická integrácia umožňuje celistvé vnímanie a chápanie sveta, využíva výhody zážitkového (experienciálneho) učenia. Ide o vnútropredmetovú integráciu vzájomne súvisiaceho učiva, alebo integráciu vyučovacieho obsahu dvoch či viacerých predmetov v rôznom časovom rozsahu (tematický vyučovací blok, denná téma, týždenná téma...). Integrácia vyučovacích obsahov vychádza zo zjednocujúcej témy a dáva do vzájomnej súvislosti rôzne učivá predmetu, predmetov, na základe určitého zorného uhla pohľadu (vzorová schéma, organizujúci aspekt).
Pri tematickej integrácii je učivo spracované tak, že vychádza z prirodzenej životnej situácie detí. Dôraz sa kladie na jeho význam pre praktický život ako aj ďalšie vzdelávanie. Zohľadňuje špecifičnosti a integruje aktuálne podmienky života komunity a regiónu, v ktorom sa škola nachádza. Pre proces didaktickej transformácie je učebná látka upravená tak, že umožňuje diferencované vyučovanie podľa typu inteligencie (Gardnerova teória viacnásobnej inteligencie), štýlu učenia, aktuálnych potrieb, záujmov, nadania a možností detí.
V spracovaní obsahu vzdelávania do tematických výučbových blokov, projektov a vyučovacích hodín sa využívajú moderné prístupy obohateného učebného prostredia (S. Kovaliková, K. Olsenová 1996) ako podpora efektivity učebného procesu. Využívané sú kooperatívne formy výučby a dôraz je položený na dokonalé zvládnutie základného učiva všetkými žiakmi podľa Bloomovej teórie výučbových cieľov.
Možnosti vnútropredmetovej a medzipredmetovej integrácie
Tematický projekt a celoročná téma sú najčastejšími formami efektívnej vnútropredmetovej a medzipredmetovej integrácie.