Integrovaný tematický blok
Vyučovanie v súvislostiach, zážitkové učenie, prepojenie učenia s rozvojom sociálnych a osobných kompetencií umožňuje vyučovacia jednotka integrovaný tematický učebný blok v trvaní 90 minút. Táto forma vyučovania je overená inovačným programom Vysoko efektívneho učenia/ITV podľa S. Kovalikovej (experimentálne overované v rokoch 1993 – 2001, ŠPÚ). Súčasne integrovaný tematický učebný blok predstavuje základnú podobu tematického projektu v tomto programe. Uplatňuje sa tiež pri vyučovaní prierezových tém školského vzdelávacieho programu, hlavne sociálnych a osobných kompetencií, environmentálnej a mediálnej výchovy.
Integrovaný tematický učebný blok má nasledujúcu základnú štruktúru:
1. Postup, inštrukcie pred začiatkom učenia.
2. Komunita, stretnutie v kruhu, naladenie na učenie.
3. Výklad, objavné, problémové vyučovanie.
4. Aplikačné úlohy.
5. Harmonizéry a energizéry. Skončil som skôr.
6. Prezentácie žiakov
7. Reflexia učenia.
Charakteristika jednotlivých komponentov štruktúry:
1. Postup (pred začiatkom bloku) - písomná inštrukcia, ktorá zabezpečuje prípravu detí na nasledujúce učebné činnosti. Ide o inštrukcie súvisiace s témou alebo preberaným učivom. Písané postupy sú zvyčajne pre deti prijateľnejšie ako neustále verbálne opakovanie a napomínanie učiteľom. Ak deti nie sú zvyknuté na čítanie postupov, učiteľ by mal celý proces vysvetliť. Podobne možno spracovať postupy pre ďalšie opakujúce sa činnosti v triede napr. postup pri skupinovej práci, diskusii v skupine, pri presunoch v triede, (sedenie v kruhu, sedenie v lavici, v skupinách) a ďalšie. Pri používaní postupov pre opakujúce sa činnosti nestačí, aby sme ich len vysvetlili. Ich dodržiavanie je potrebné upevňovať, priebežne vyhodnocovať počas celého roka.
2. Komunita, stretnutie v kruhu, naladenie na učenie – spoločné naladenie triedy na učenie, motivácia k učeniu (odpovede na otázku, motivačný príbeh, citát, rituály, filmy, riadený rozhovor...). Poskytuje príležitosť cielene upevňovať životné zručnosti a pravidlá života podľa metodiky rozvoja životných zručností v ITV. Cieľom komunity je vytvoriť pozitívnu sociálnu atmosféru v triede, ktorá podporuje učenie, informovať o tom, čo sa budú deti počas dňa učiť, dohodnúť, zopakovať pravidlá a postupy činnosti.
Stretnutie v kruhu často plynule prejde do výkladu učiva.
V triede sú vyvesené postupy aj pre stretnutia v kruhu (napr. hovorí len jeden, právo vynechať odpoveď...), niekedy aj pre príchod a odchod z komunity.
3. Výklad učiva alebo objavné, problémové učenie– vysvetlenie preberaného učiva tak, aby ho deti pochopili. Pri výklade používame rôzne obrázky, filmy, zámerný pohyb, citáty, rozhovory v dvojiciach, menších skupinách, scénky.... Učiteľ pracuje s rôznymi úrovňami učiva (viď časť o kľúčovom učive). Dĺžka výkladu trvá približne toľko minút, aký je vek detí. Namiesto výkladu môžeme zvoliť aj riešenie nastoleného problému, vypracovanie problémových úloh, spojené s následnou reflexiou učenia.
4. Spracovanie aplikačných úloh(povinných a výberových úloh). Aplikačné úlohy vytvorené pre rôzne štýly učenia sa podľa Gardnerovej teórie viacnásobnej inteligencie pomáhajú osvojiť si pochopené učivo. Predstavujú hlavný nástroj uplatnenia možnosti výberu v triede. Deti ich môžu realizovať individuálne alebo v skupine. Učiteľ stanovuje, ktoré aplikačné úlohy sú pre všetkých povinné a ktoré sú výberové.
Úlohy sú spracované:
· v úzkej súvislosti s práve preberaným kľúčovým učivom,
· začínajú slovesom z Bloomovej taxonómie,
· sú jasné a špecifické.
Okrem pochopenia učiva podporujú schopnosť jeho aplikácie v reálnom živote, rozvíjajú ďalšie vyššie myšlienkové operácie (analýzu, syntézu, hodnotenie). Základná sada úloh zvyčajne obsahuje aspoň jednu úlohu na:
a. čítanie písanie, rozhovor, recitácia, spev,
b. kreslenie, práca s obrazmi, farbami,
c. dramatizácia, zámerný pohyb,
d. vytvorenie modelu.
Pri pokročilejšej práci s aplikačnými úlohami, pri učení vo vyšších ročníkoch škôl sú úlohy vytvorené pre viaceré inteligencie súčasne.
Úlohy pre tých, ktorí skončili skôr („Skončil(a) som skôr“), umožňujú deťom riešiť ďalšie dobrovoľné úlohy. Vybranú úlohu deti riešia vybraným spôsobom alebo vo vybranom rozsahu. Učiteľ sa aj týmto spôsobom delí o moc, vystupuje viac v úlohe uľahčovateľa (facilitátora) učenia. Zvyšuje sa tak zodpovednosť detí za zvládnutie preberaného učiva a cielene sa podporuje ich tvorivosť.
Úlohy pre tých, ktorí skončili skôr, sú určené pre rýchlejších žiakov. Sú nepovinné. Žiaci si ich vyberajú výlučne podľa vlastného záujmu, kým ostatní ešte pracujú. V triedach sú vyčlenené tematické kútiky (čitateľský, vedecký a pod.), kde je tiež možné na úlohách pracovať. Na dokončení týchto úloh je obyčajne možné pokračovať aj doma.
5. Energizéry a harmonizéry.V priebehu bloku učiteľ pružne reaguje na vzniknutú situáciu v triede, sleduje dynamiku a energiu v skupinách. V integrovanom tematickom učebnom bloku sa striedajú rôzne druhy vyučovacích činností, prepojených s pohybom a so zmenou miesta detí v triede, čo zaručuje potrebnú psychohygienu a je prevenciou proti únave a preťaženosti žiakov. Energizéry a harmonizéry sú krátko trvajúce pohybové aktivity (1-7 min.). Učiteľ ich zaraďuje podľa svojho uváženia:
· aby sa predišlo únave detí, aby znovu získali energiu, alebo naopak,
· aby sa upokojili a zharmonizovali po nejakej činnosti.
Námety energizérov a harmonizérov obvykle tematicky súvisia s učivom. Cielený pohyb súvisiaci s učením podporuje aj jeho efektívnosť.
6. Prezentácia spracovaných úloh a poskytnutie spätnej väzby.Zvládnutie učiva sa hodnotí pri prezentáciách jednotlivcov alebo skupín, ktoré predvedú spracované aplikačné úlohy pred celou triedou (zvyčajne). Ostatné deti sledujú prezentujúcich a všímajú si:
· čo urobili dobre
· a čo mohli urobiť inak.
Pri hodnotení úloh sa sledujú nasledovné kritériá:
splnenie,
správnosť,
súhrnnosť (či urobili aj niečo navyše, súhrnne, ako stanovilo zadanie úlohy - hodnotenie vo vysoko efektívnom učení/ ITV na základe 3 x SSS).
7. Reflexia učenia, otázky na zamyslenie.V záverečnej časti integrovaného bloku poskytujeme priestor na reflexiu, sebareflexiu, hodnotenie, sebahodnotenie aj spätnú väzbu. Reflexia je zameraná na uvažovanie o tom,
· čo sa deti naučili,
· ako sa pri tom cítili,
· ako prispievali k práci v skupine.
Prostredníctvom otázok na zamyslenie podporujeme sebapoznávanie, vyjadrovanie pocitov, sebahodnotenie zvládnutia rozvíjaných životných zručností, napr. aktívneho počúvania, dodržiavanie dohôd. Deti poskytujú spätnú väzbu jeden druhému, popisujú, oceňujú správanie. Podporujeme tak dosiahnutie najlepšieho osobného výkonu v sebaovládaní, upevňujeme spolupatričnosť.
Niekoľko príkladov otázok na zamyslenie:
Čo som sa dozvedel/-a, naučil/-a?
Čo som zistil/a?
Ako som sa cítil/-a?
Ako som prispieval/-a?
Čo by som chcel/-a robiť inak?
Čo sa mi páčilo?
Čo mohlo byť inak?
Kto zistil podobné skutočnosti ako ja?
Kto pozorne počúval?
Kto bol trpezlivý, odvážny, priateľský...?
Deti nemusia vždy odpovedať iba slovami, Môžu použiť aj mimiku (výrazy tváre), gestá („rímsky“ palec), piktogramy (časti znaku aktívneho počúvania, kotva...) alebo môžeme pracovať s rôznymi škálami, grafickými, pohybovými, či zaznamenať svoje odpovede do denníka.
Okrem základnej štruktúry integrovaného tematické bloku učitelia pracujú s jeho rôznymi variantmi. Množstvo a skladbu nástrojov volia podľa potrieb detí, charakteru učiva, vlastných schopností pozitívneho riadenia triedy a ovládania metód kooperatívneho učenia.
Tematické bloky možno spájať do tematických dní, viacdňových projektov, či projektových týždňov až mesiacov. Frekvencia zaraďovania blokov je rôznorodá. Zvyčajne pedagóg začína jedným tematickým blokom mesačne, dostáva sa k jednému bloku týždenne. Na druhom stupni ZŠ sa osvedčili tematické mesiace, kedy pedagógovia podľa zvolenej, dohodnutej témy mesiaca pripravia a odučia bloky v rámci hodín svojich predmetov v jednom mesiaci.
© Piovarčiová, T., Bagalová, Ľ,: 2001, 2008, 2010, Asociácia S. Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. Storočie na Slovensku.