Dokumenty na stiahnutie
Metódy rozhodovania a stanovenia priorít
Metódy rozhodovania slúžia na posúdenie možností ďalšieho smerovania školy, na vyhodnotenie návrhov i alternatív a na dohodu o prioritách.
Uvedené metódy rozhodovania môžete využiť aj pri vyhodnotení a ďalšom spracovaní výsledkov sebareflexného dotazníka, keď si budete určovať, na čo, na ktorú oblasť rozvoja školy sa najskôr zamerať.
Metóda viacnásobnej voľby (Multivoting)
Metóda viacnásobnej voľby je jednou z efektívnych techník určovania priorít v tímoch, keď je potrebné spracovať väčší počet návrhov na riešenie konkrétneho problému alebo príležitosti (napríklad ten, ktorý vznikol s využitím sebareflexného dotazníka (pre celú školu, alebo pre jednotlivé oblasti inovačného rámca),brainstormingu, diskusie, informačného banku alebo inej metódy, zameranej na tvorbu možností alebo potrieb rozvoja).
Postup:
1. Prvá voľba: Každý člen označí (napr. pridelením bodu) v zozname možných návrhov všetky položky, ktoré považuje za dôležité pre riešenie danej témy. Každej položke pridelí jeden bod. Následne sa v každej položke vyznačí celkový počet získaných bodov, pridelený všetkými účastníkmi stretnutia. Vyberú sa položky, ktoré získali najvyšší počet volieb, pričom sa počet položiek zredukuje na polovicu pôvodného počtu (N/2).
2. Druhá voľba : Voľba sa opakuje a zoznam sa opäť zúži na polovinu.
3. Konečný zoznam: Možnosti, ktoré ostali po druhej voľbe, sa dôkladne prediskutujú v tíme, zvážia sa ich výhody, nevýhody a dopady (napr. metódou analýzy výhod a nevýhod)a následne sa konsenzom zvolí jeden návrh, prípadne dva prioritné návrhy. Tieto sa potom rozpracujú do čiastkových cieľov a do akčných plánov.
Príklad viacnásobnej voľby:
Techniku viacnásobnej voľby použilo 10 ľudí na určenie a výber najdôležitejších cieľov/priorít školy na nasledujúci rok z celkového počtu dvanástich cieľov (A-L).
|
Ciele |
Prvé kolo |
Druhé kolo |
Konečný zoznam priorít |
Prvá voľba: Ciele A, C, F, G, J a K získali najviac bodov a zoznam sa redukoval o polovicu. Druhá voľba Účastníci opäť volili najvhodnejšie varianty – akýkoľvek počet, len jeden bod pre každú voľbu. Konečný počet výberov sa opäť redukoval o polovicu.
Konečný zoznam Možnosti C, F a K boli po dvoch kolách výberu zvolené ako prioritné oblasti školy. Po dôkladnej diskusii bol za hlavnú prioritu ďalšieho roka zvolený cieľ F.
|
| A |
7 |
5 |
|
|
|
B |
3 |
|
|
|
| C |
8 |
7 |
X |
|
|
D |
2 |
|
|
|
| E |
4 |
4 |
|
|
|
F |
6 |
9 |
X |
|
|
G |
7 |
2 |
|
|
|
H |
5 |
|
|
|
|
I |
3 |
|
|
|
|
J |
6 |
0 |
|
|
|
K |
8 |
6 |
X |
|
|
L |
2 |
|
|
Metóda rozhodovania podľa kritérií (Kriteriálne rozhodovanie)
Táto metóda sa používa pre vyhodnotenie návrhov podľa vopred určených hlavných kritérií a ich zoradenie podľa dôležitosti.
Postup:
1. Vytvorte alternatívne návrhy
o Na vytvorenie návrhov pre rozvoj využite vaše predstavy o želanej budúcnosti pre vašu školu – vašu víziu školy.
o Používajte otázky, ktoré vedú k tvorbe nápadov, napríklad: “Keby sme nemali žiadne obmedzenia zdrojov, čo by sme mohli urobiť?” alebo “Ak ponecháme bokom priestorové obmedzenia, aké by bolo najlepšie riešenie?”
o Zistite, ako riešili podobné situácie inde a použite tieto nápady na podporu tvorby inovatívnych možností rozvoja.
o Na návrhy pre rozvoj vašej školy môžete využiť kritériá v sebareflexnom dotazníku
o Intenzívne diskutujte o možných návrhoch s ostatnými.
2. Určite hlavné kritéria (dve až päť), ktoré má riešenie spĺňať a budete ich používať na vyhodnocovanie návrhov. Rozhodnite, či budú mať kritériá rovnakú váhu, alebo je niektoré z nich významnejšie (alebo menej významné) ako iné. Takýmto kritériám môžete priradiť dvojnásobnú (príp. polovičnú) váhu.
Príklad kritérií:
o miera strategického dopadu na postavenie a činnosť školy,
o prijateľnosť, akceptácia pre zúčastnené strany,
o náročnosť realizácie,
o čas,
o náklady,
o vplyv na súčasné ďalšie aktivity školy.
3. Keď ste vytvorili alternatívne riešenia a kritériá, vyhodnoťte všetky alternatívy podľa vytvorených kritérií pre rozhodovanie. Urobte si takúto prehľadnú tabuľku:
o Jasne uvediete tému/problém,
o Uveďte v poradí podľa dôležitosti kritéria, ktoré ste identifikovali pre vyhodnocovanie vašich alternatívnych riešení a prípadne aj ich váhu.
o Nakoniec pomocou stupnice od 1 do 5 určite stupeň, ako každý návrh/alternatíva spĺňa to – ktoré kritérium ( stupeň 1 znamená “nespĺňa”, stupeň 5 znamená “spĺňa kritérium veľmi dobre”) a vaše hodnotenie vpíšte do tabuľky.
Príklad rozhodovania podľa kritérií
Téma: Vyhodnotenie návrhov na upevnenie pravidiel správania v škole
|
Kritériá posudzovania |
|
|
A |
Malá časová náročnosť |
|
B |
Pozitívny vplyv na klímu školy |
|
C |
Jednoduchosť uskutočnenia, malá náročnosť na zručnosti manažéra |
|
Varianty riešenia |
Kritériá a pridelené body |
Vyhodnotenie |
Poradie |
||
|
A |
B |
C |
|||
|
1. Používať cielenú reč |
5 |
3 |
2 |
10 |
III.-IV. |
|
2. Používať oceňovanie v kolektíve |
3 |
5 |
5 |
13 |
I. |
|
3. Pracovať s osobnými plánmi rozvoja zamestnancov |
1 |
1 |
1 |
3 |
VI. |
|
4. Robiť osobné rozhovory so zamestnancami |
2 |
2 |
4 |
8 |
V. |
|
5. V konfliktných situáciách reflektovať proces v skupine |
4 |
3 |
3 |
10 |
III.-IV. |
|
6. Diskutovať o pravidlách a v prípade potreby ich inovovať |
3 |
4 |
4 |
11 |
II. |
4. Následne spočítaním bodov vyberte 1-2 návrhy, ktoré najviac spĺňajú dôležité kritériá. Potom si položte nasledujúce otázky:
o Ako efektívne tento návrh rieši problém?
o Môžem skombinovať tento návrh s iným, aby bol efektívnejší?
o Koľko bude implementácia tejto alternatívy stáť peňazí, času a ľudských zdrojov?
5. Vytvorte akčný plán na realizáciu vybranej alternatívy (čo, ako, kedy, kde, kto, zdroje, kritériá úspešnosti, monitorovanie, kontrola).
Metóda analýzy výhod a nevýhod
Analýza výhod a nevýhod sa používa na dôkladné premyslenie výsledných dvoch či troch alternatív alebo návrhov predtým, než sa urobí konečné rozhodnutie. Funguje na podobných princípoch ako de Bonov PMZ model
Popis
1. Z vašej diskusie vyberte jeden návrh, alternatívu, ktorá získala vysokú prioritu (môzete tiež použiť metódu hodnotenia podľa kritérií).
2. Na tabuľu pripevnite tri hárky papiera. Prvý hárok nazvite "Výhody" a druhý "Riziká", pričom ho priečnou stranou rozdelíte na dve poloviny. Na tretí hárok napíšte „Reformulácia návrhu“.
| Výhody | Nevýhody |
Reformulácia |
3. Na prvom hárku za pomoci brainstormingu alebo post-it lístkov zozbierajte všetky možné výhody spojené s návrhom. Uvažujte aj o dôsledkoch na váš tím, školu a širšiu komunitu.
4. Na druhom hárku spíšte všetky možné nevýhody, riziká a možné negatívne dôsledky spojené s daným návrhom.
5. Potom do spodnej polovice druhého hárku napíšte názov “Spôsoby oslabenia nevýhod. ”Pre každú nevýhodu uvedenú v hornej polovici hárku prediskutujte možnosti oslabenia, zmenšenia nevýhod alebo zníženia rozsahu rizika.
6. Po dôkladnejšom pochopení nevýhod a rizík požiadajte o formuláciu nového návrhu, ktorý by zachoval výhody a súčasne obsahoval niektoré možnosti oslabenia nevýhod a zníženia rizika.
7. Opakujte rovnaký proces s druhým vybratým návrhom.
8. Po takomto dôkladnom zvážení prioritných návrhov urobte rozhodnutie o ďalšom postupe a spracujte ho do akčného plánu.
Metóda vytvárania realistickej miery zapojenia v tíme
Pri novej úlohe či novom projekte majú členovia tímu často veľmi odlišnú úroveň priority alebo pocit zodpovednosti za úlohu či zadanie. Niektorí môžu úlohu považovať za veľmi dôležitú a sú ochotní venovať jej veľa času a energie. Iní ju môžu vnímať ako dôležitú, no vzhľadom na svoje ďalšie činnosti ju na svojom osobnom zozname priorít zaraďujú nižšie. Pre iných môže mať celkom malý význam a nízku úroveň priority.
Táto metóda vám umožní zviditeľniť a odsúhlasiť mieru zapojenia členov tímu do realizácie konkrétnej úlohy.
Metóda vytvárania realistickej úrovne priority nadväzuje na postupy Plánovania a zapojenia zainteresovaných strána na metóduMapa zainteresovaných ľudí.
Postup:
1. Každý člen tímu/pracovnej skupiny si nakreslí zvislú líniu, ktorá reprezentuje jeho/jej celkové pracovné požiadavky a priority.
2. Každý si na svojej línii vyznačí bod, kde danú úlohu tímu zaraďuje podľa priority.
3. Každý si napíše, koľko času je ochotný/schopný venovať práci pre danú úlohu v rozpätí jedného mesiaca.
4. Sumarizujte zaradenie priority úlohy a časové vymedzenie za celú skupinu. Pozrite sa na ich rozpätie (max-min) i na priemerné hodnoty.
5. Každý člen skupiny má možnosť vysvetliť svoje priority a časové vymedzenie.
6. Skupina sa dohodne na realistickom objeme času a energie, ktorú môže očakávať od tímu ako celku. Členovi s vyššou prioritu a časovým vymedzením môžu súhlasiť s vyšším podielom na úlohe.
Použitie tejto metódy redukuje potenciálne nedorozumenia a konflikty, vyplývajúce z pocitov ľútosti a nedocenenia na jednej strane a z pocitov viny na strane druhej.
Upravené podľa Halašová, D.: Riadenie, In: Piovarčiová, T. a kol.: Škola ako otvorená učiaca sa organizácia, NDS-ASK, 2008, 2012.