Homepage > Knižnica > Riadenie > Zmena - skúsenosti VEU
testselector

Zmena - skúsenosti VEU

Najväčší dar, ktorý možeme dať našim deťom, je naša vlastná zmena.
Susan Kovaliková
Skúsenosti so zavádzaním Vysoko efektívneho učenia/ITV v škole
Skúsenosti z uplatňovania programu Vysoko efektívne učenie/ITV (Marušincová, E. a kol., 2001) pri premene školy ukazujú na nutnosť sústrediť sa hlavne na tieto oblasti:

  1. postupnosť zmien,
  2. plánovanie zmien,
  3. monitorovanie a vyhodnocovanie s dôraz na schopnosť učiť sa zo skúseností,
  4. sústavné vzdelávanie a rozvoj pedagógov,
  5. prispôsobovanie organizačnej štruktúry školy potrebám jej fungovania,
  6. podporovanie a oceňovanie zmien.

1. Postupnosť zmien
Aby zmena v práci s kurikulom, školským vzdelávacím programom bola úspešná, je dôležité zabezpečiť krokovanie zmeny - postupné začlenenie prvkov efektívneho učenia do vyučovania, sledovanie prejavov zmeny v triede a odstupňovanie požiadaviek na pedagógov. Dôležité je poskytnúť učiteľom možnosť zvoliť si úroveň, rozsah zavádzania zmien. Rámec výberu je pritom daný minimálnymi požiadavkami na štýl vyučovania.
Pri prvom stupni zavádzania Vysoko efektívneho učenia sa väčšinou predmety vyučujú tradičným spôsobom, kde sa odzrkadľuje pedagogicko-didaktické majstrovstvo učiteľa, jeho predmetová odbornosť.
Pri postupnosti zmien odporúčame:

  • Naďalej rozvíjať predmetové odbornosti s medzipredmetovými vzťahmi.
  • Začať zavádzaním prvkov pozitívneho riadenia triedy (tvorba pravidiel triedy a rozvoj sociálnych kompetencií), ktoré je podmienku na dosiahnutie podnetnej sociálnej klímy a následného efektívneho učenia sa.
  • Postupovať tempom a v rozsahu, ktorý zohľadňuje možnosti pedagógov a školy. (Pri zavádzaní zmien sa často stáva, že sa postupuje neprimerane rýchlo alebo v príliš veľkom rozsahu.)

2. Plánovanie zmien
Komplexnosť a rozsah úloh zmeny tradičnej školy na inovačnú školu vyžaduje:

Osvedčilo sa aj spoločné vytvorenie minimálneho programu učiteľa, s ktorým sa kolektív stotožňuje a ktorý sa stáva po prijatí pedagogickou radou záväzným.

V minimálnom programe sa stanovujú požiadavky:

  • na prácu pedagógov v triede,
  • spoluprácu s rodičmi a komunitou,
  • na zapojenie sa do aktivít školy,
  • na sebavzdelávanie, sebarozvoj.

Minimálny program dáva pedagógom možnosť výberu vlastného tempa na ceste zmeny. Pomáha udržať rovnováhu pri rozvíjaní všetkých oblastí kompetencií.
Spôsoby dosiahnutia vízie školy a prioritných cieľov roka si jednotlivé tímy, metodické združenia či predmetové komisie rozpracujú do vlastných akčných plánov činnosti.


3. Monitorovanie a vyhodnocovanie zmeny
Proces zavádzania zmeny v škole zvyšuje náročnosť na kapacity manažmentu monitorovať zmeny a vyhodnocovať ich v prostredí školy aj v práci jednotlivých učiteľov. Je vhodné posilniť ľudské kapacity pre túto oblasť napr. zavedením pozície metodika školy, kontaktovaním externých odborníkov, zapojiť do procesu iniciatívnych učiteľov alebo kombinovať rôzne možnosti.
Nástroje monitorovania a spätnej väzby - napr. pozorovanie v triedach, osobné hodnotiace rozhovory k plneniu osobných plánov, koučing, pravidelná sebareflexia práce jednotlivcov a tímov (hoci formou sebahodnotiacich dotazníkov) sú nevyhnutnou súčasťou procesu riadenia zmeny.
Pri monitorovaní zmien sa dôraz kladie na zachovanie kvality vedomostí, schopností, zručností a rozvíjanie schopnosti učiť sa zo skúseností.
Zásadou realizácie Vysoko efektívneho učenia je dôraz na kvalitu poskytovaného vzdelania:

V procese overovania programu VEU/ITV sa ukázalo, že najmä v začiatkoch vyučovania blokovou formou, keď učitelia začínajú s integráciou učebných predmetov a ešte nemajú dostatok skúseností, zručností, chýba vyučovanie konceptov a prepojenie učenia s realitou. V tomto štádiu sa často používajú metódy učenia hrou bez toho, že učiteľ má jasne premyslené, aké kľúčové učivo sa žiaci majú naučiť. Takéto postupy síce prinášajú dôležitú humanizáciu učenia, pozitívnu sociálnu klímu, ale zvyčajne nezvyšujú kvalitu vedomostí, porozumenie konceptov, prepojenie učenia so životom.
Riešenie vidíme znovu v dôslednom krokovaní zmien, v sústavnom zvyšovaní pedagogických kompetencií hlavne v metódach práce s kľúčovým učivom a Bloomovou taxonómiou. Tieto kompetencie je možné rozvíjať v špeciálnych tréningových programoch. Ich efektivitu podporuje následné poradenstvo v triedach a výmena skúseností medzi pedagógmi.
Aj tu platí heslo, že menej je niekedy viac a že ide najmä o kvalitu.


4. Sústavné vzdelávanie a rozvoj pedagógov
Pri experimentálnom overovaní Vysoko efektívneho učenia /ITV sa preukázalo, že existuje priamy vzťah medzi úrovňou pedagogických kompetencií učiteľov a výsledkami učenia žiakov. Čím vyššia je úroveň pedagogických kompetencií pre efektívne učenie, tým viacej sú žiaci akademicky úspešní.
Podľa zistení ŠPÚ z procesu experimentálneho overovania1 odporúčaná postupnosť zavádzania programu ITV prináša rozvoj tvorivých schopností žiakov na I. aj na II. stupni. Preukázali sa nadpriemerné výsledky najmä na I. stupni vo fluencii, flexibilite a originalite, ktoré sa štatisticky významne odlišujú od kontrolnej triedy. Žiaci častejšie navrhovali pozitívne riešenia situácií, vyžadujúcich netradičné, originálne videnie a prístup k zadanej úlohe (Hrubišková, H., 1994, s. 72). Výkony žiakov si aj na II. stupni zachovávajú stabilne dobrú úroveň (Marušincová, E., 2001). Čím viac má učiteľ rozvinuté zručnosti tvorivej práce s vyučovacím obsahom, zručnosti spolupráce, tvorby a manažovania projektov, tým viac si žiaci osvojujú poznatky a zručnosti v súvislostiach, častejšie prebieha zmysluplné učenie, čo zvyšuje učebnú motiváciu. Úroveň poznávacej motivácie bola štatisticky významne vyššia, strach z neúspechu a zlyhania, ako vonkajší stresogénny faktor, nižší ako v tradičných triedach. 2
Celkove sa presvedčivo ukázalo, že efektívnosť učenia je najvyššia vtedy, keď sa Vysoko efektívne učenie/ITV zavádza systematicky a komplexne, ako keď sú aplikované len jednotlivé prvky. Kým pozitívne zmeny v tvorivosti a sociálnej klíme sa dosahujú už i zavedením nižších stupňov, akademické vedomosti narastajú zvlášť od tretieho stupňa aplikácie programu Vysoko efektívneho učenia/ITV. 3


5. Prispôsobovanie štruktúry školy
Tradičná štruktúra pracovných pozícií v škole nestačí na paletu rôznych úloh v procese premeny školy. Flexibilne vznikajú pracovné tímy, ktoré riešia prioritné úlohy, vytvárajú sa pracovné pozície podľa aktuálnych potrieb procesu zmeny. Ide hlavne o nasledovné pozície:

  • fundraiser, tím pre fundraising, vzhľadom na potrebu diverzifikácie zdrojov,
  • koordinátor vnútroškolského vzdelávania – v súvislosti s potrebou pedagógov získať nové kompetencie pre pozitívne riadenie triedy, integráciu vyučovacieho obsahu, nové metódy učenia sa, pre prácu so školským vzdelávacím programom a pod.,
  • koordinátor tvorby školského vzdelávacieho programu,
  • metodik, kouč, poradca pre osobnostný a odborný rast pedagógov,
  • administratívna podpora, dobrovoľníci, na zabezpečenie servisných činností v škole, ktoré odbremenia pedagógov od tradičnej administratívy (kopírovanie, administrácia agendy, kontaktovanie inštitúcií v komunite a pod.).

Pri spolupráci s komunitou či pri správe športovísk školy je potrebný ďalší personál, spolupracovníci z iných inštitúcií v komunite.
V týchto otázkach však chýba sloboda manažmentu školy pracovať so mzdovými prostriedkami podľa vízie, cieľov premeny školy.
Chýbajú aj kompetencie manažmentu na vytvorenie podmienok partnerskej spolupráce s odborníkmi z externého prostredia, napr. z profesijných mimovládnych organizácií.


6. Podporovanie a oceňovanie zmien
Pre premenu tradičnej školy sú okrem tradičných organizačných a vodcovských zručností manažmentu dôležité aj podporné zručnosti. Prejavujú sa hlavne v tomto:

  • ochota pomáhať k úspechu iným,
  • podporovanie experimentovania,
  • analýza neúspechov a chýb,
  • schopnosť facilitovať, uľahčovať dosahovanie najlepších výkonov jednotlivcov, tímov i celej školy.

Zvlášť dôležité je pozitívne oceňovať pedagógov, prejavovať uznanie pri zvládnutí nových odborných zručností, ktoré je možné pozorovať napr. aj pri otvorenom vyučovaní v triedach, na pravidelných týždenných návštevách v triedach pri tzv. obchádzkových dňoch. Ide o príležitosti nechávať pozitívne správy z pozorovania priamo v triede, alebo ich následne poslať mailom. Zameranie pozorovaní v obchádzkových dňoch je pedagóm vopred známe. Zvyčajne sa sústreďuje na nejakú kľúčovú oblasť rozvoja školy, napr. zlepšovanie pozitívnej klímy v škole - zvládnutie postupov vedenia ranného stretnutia v kruhu. Prejavy uznania dokážu dlhodobo motivovať pedagógov, prispievať k vytvoreniu pozitívnej sociálnej klímy v celom kolektíve. Pri vyjadrení uznania, ocenenia, je dôležitá jeho pravdivosť. Rovnako dôležité ako oceňovanie je aj práca s chybou. Jej netrestanie, ale analýza a hľadanie optimálneho riešenia, pôsobia stimulujúco.
Oceňovanie výsledkov zmeny sa uskutočňuje aj nastavením kritérií odmeňovania pracovníkov vzhľadom na dosahovanie vízie školy a odsúhlasené ciele školy.
Okrem oceňovania jednotlivcov hrá významnú posilňujúcu rolu:

  • ocenenie práce tímov,
  • prejavenie viditeľnej, merateľnej, starostlivosti manažmentu školy o zlepšovanie pracovných podmienok v škole,
  • vytváranie emočnej pohody (vytváranie príležitostí pre rôznorodé relaxačné aktivity, relaxačná miestnosť v škole, plaváreň, fitnes, spájanie vzdelávacej aktivity s pobytom v prírode, udržiavanie nadhľadu používaním zmyslu pre humor, nie irónie, empatie pri riešení problémov a pod.). Často ide o drobné, nenápadné činnosti, ktoré významne pomáhajú vytvoriť emočne stabilné prostredie školy.

Upravené podľa Piovarčiová, T. Bagalová, Ľ., Halašová, D.: Ako vytvárať otvorenú učiacu sa školu, Riadenie, In Piovarčiová, T. a kol.: Škola ako otvorená učiaca sa organizácia, NDS, ASK, 2008, 2011.


Zdroje
Výsledky experimentálneho overovanie programu Integrované tematické vyučovanie (ITV) na ZŠ J. A. Komenského na Majerníkovej 60 v rokoch 1992 – 2001, uskutočneného Asociáciou S. Kovalikovej, v spolupráci so ŠPÚ.
Skúsenosti škôl s programom Vysoko efektívne učenie/Integrované tematické vyučovanie/ITV hlavne v ZŠ J. A. Komenského v Bratislave, Majerníkova 60, v Tatranskej alternatívnej škole v Poprade, Základnej škole Smetanov háj 286/9 v Dunajskej Strede, v ZŠ Valča a ďalších.
Výstupy projektu 112 302 204 77 - Otvorená škola ako učiaca sa organizácia, 2008. Projekt bol realizovaný v Nadácii pre deti Slovenska s podporou Európskeho sociálneho fondu v rámci Sektorového operačného programu Ľudské zdroje, opatrenie 3.2 Zvýšenie rozsahu, zlepšenie a širšie poskytovanie ďalšieho vzdelávania s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu zamestnancov v spolupráci s Asociáciou S. Kovalikovej – Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku (ASK) a partnerskými školami - Základnou školou Smetanov háj 286/9 v Dunajskej Strede a Základnou školou s Materskou školou na Ul. 29. augusta 171/44 v Poprade.
Interné materiály Asociácie S. Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku 1992 – 2011. 

------

1Marušincová E. a kol. Správy z pokusného overovania ITV, ŠPÚ, 1993 – 2000.
2Marušincová E. a kol. Záverečná správa z pokusného overovania ITV, ŠPÚ, 2001.
3Marušincová E. a kol.: Záverečná správa z pokusného overovania ITV, ŠPÚ, 2001.

design © Kolovratok