Hodnotenie moderných škôl

Tímová práca a tímové učenie

Ako môže tím zanietených ľudí, z ktorých každý jeden má IQ nad 120, mať kolektívne IQ 63?

Peter Senge, 1995

Podpora tímovej práce a tímového učenia v škole

Podpora tímovej práce a tímového učenia na škole znamená:

• Viesť a usmerňovať tím.
• Riadiť tímové procesy.
• Vytvárať priaznivé prostredie.
• Spoločne odsúhlasovať ciele a postupy.
• Oceňovať a podporovať členov tímu.
• Posilňovať medzitímovú spoluprácu.
• Rozvíjať tímové učenie

Viesť a usmerňovať tím

• podporovať vytváranie zmysluplnej i podnetnej vízie a poslania školy,
• voliť primeraný štýl vedenia, zapájať členov tímu do zberu informácií, do tvorby rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú,
• usmerňovať prácu tímu, orientácia na odsúhlasené priority,
• facilitácia tímového učenia, dialóg a diskusie v tíme,
• hľadanie riešení a konsenzu pri dôležitých rozhodnutiach, podpora vyjadrenia odlišných názorov,
• podpora sebaregulácie tímu, umožnenie rotujúceho vedenia pri riešení problémov, založeného na schopnostiach a informáciách,
• pomoc, motivovanie a oceňovanie jednotlivých členov tímu, budovanie tímového ducha,
• pôsobiť ako vyslanci smerom navonok, budovať väzby a vzťahy s inými zainteresovanými skupinami, jednotlivcami a organizáciami mimo školy.

Riadiť tímové procesy

• zabezpečovať jasnosť smerovania, úloh i cieľov tímu a školy, podporovať ich akceptáciu a zvnútornenie pracovníkmi školy,
• definovať konkrétne výstupy, ktoré chce tím dosiahnuť v danom časovom období,
• vytvárať zdieľané porozumenie a zosúľaďovanie činností členov tímu pri napĺňaní cieľov a konkrétnych zadaní tímu, participáciu, ochotu a oddanosť spolupracovať na dosahovaní cieľov,
• mať odsúhlasené a fungujúce postupy i pravidlá spolupráce (najmä pravidlá stretávania sa a komunikácie),
• poskytovať a mať dostatočné právomoci i možnosti konať a realizovať odsúhlasené ciele, včítane dostatku zdrojov,
• vzájomné učenie, podporu a spätnú väzbu.

Vytvárať priaznivé prostredie

• vytvárať prostredie, ktoré podporuje stretávanie a činnosť tímov,
• zabezpečovať dostatočné zdroje a materiálnu i morálnu podporu tímom,
• akceptovať tímy, ich spôsob fungovania a rozhodovania o veciach, ktoré majú vo svojej právomoci, pokiaľ sú v zhode s odsúhlasenou stratégiou (nezasahovanie do činností tímov presadzovaním či diktovaním vlastných postupov a rozhodnutí alebo menením tímových rozhodnutí z pozície autority).

Spoločne odsúhlasovať ciele a postupy

Aby členovia tímu efektívne spolupracovali, potrebujú poznať spoločné ciele a mať odsúhlasené spôsoby a pravidlá vzájomnej spolupráce. Na dosiahnutie tohto cieľa môžete urobiť nasledovné kroky:

1. Spoločne definovať víziu a smerovanie školy počas stretnutí zameraných na strategické plánovanie i rozvoj školy, prediskutovať existujúce rozdiely v názoroch a pracovať na dosiahnutí konsenzu.

2. Spolu definovať a objasniť role a zodpovednosti. Poskytnúť členom tímu príležitosti na samostatné sformulovanie zodpovedností a rolí tak, ako ich vidia, a dať príležitosti na objasnenie a odsúhlasenie rolí a vzájomných vzťahov.

3. Dohodnúť pravidlá spolupráce. Pri popisovaní miery spolupráce v tíme si môžeme predstaviť akési kontinuum, kde je na jednej strane voľná spolupráca jednotlivých pracovníkov školy a na strane druhej plne integrovaný tím, kde sú všetci členovia navzájom úzko poprepájaní a plne na sebe závislí. Každý tím si potrebuje dobre zvážiť mieru svojej spolupráce a vzájomného prepojenia. Kde potrebujeme úplnú vzájomnú previazanosť, o ktorých témach sa potrebujeme vyjadrovať, diskutovať a rozhodovať všetci? Ktoré činnosti môžeme vykonávať samostatne? O čom potrebujem informovať druhých? Príliš malé zapojenie, ale aj príliš veľké zapojenie môže mať dopad na tímové učenie na jednej strane a akcieschopnosť na strane druhej. V etape formovania tímu je preto potrebné dohodnúť optimálne pravidlá komunikácie a rozhodovania, ktoré umožnia efektívne učenie tímu a súčasne primeranú akcieschopnosť.

4. Požiadať pracovníkov, aby pravidelne vyhodnocovali efektívnosť fungovania tímu. Diskutovať možno silné a slabé stránky v oblastiach, ktoré sú dôležité pre fungovanie tímu, napr.:

-  jasnosť účelu a smerovania (stratégia, ciele, dlhodobé a strednodobé plány),

- klíma podporujúca učenie,,

- zavádzanie zmien v jednotlivých oblastiach života školy,

- pracovné procesy,

- kvalita práce,

- komunikácia,

- riešenie problémov,

- rozhodovanie,

- riešenie konfliktov,

- spätná väzba.

5.     Na základe takéhoto hodnotenie v tíme navrhnúť zlepšenia, prípadne dohodnúť kritériá efektívneho správania, prediskutovať ich a na záver ich odsúhlasiť.

6.     Posilňovať vytváranie skupinovej identity.

7.     Zviditeľňovať a spoločne oslavovať dosiahnuté výsledky tímu.

Oceňovať a podporovať členov tímu

Pre úspešnosť školy sú dôležití všetci členovia tímu bez ohľadu na ich pracovnú náplň, výšku platu či mieru pracovnej zodpovednosti. Aby sa všetci pracovníci cítili ocenení a užitoční, je potrebne vytvárať a podporovať prostredie, v ktorom je práci každého jednotlivca prisudzovaná náležitá dôležitosť. Vedenie školy pre to môže využiť nasledovné kroky:

• V maximálnej miere zapájať pracovníkov na všetkých úrovniach do plánovania, rozhodovania a riešenia problémov. Ak priame zapojenie nie je vhodné, prediskutovať s nimi aspoň vplyv, ktorý bude mať rozhodnutie na ich prácu a pracovné zaťaženie.
• Vyzdvihnúť prínos každého pracovníka pre napĺňanie spoločného cieľa školy.
• Pri získavaní vstupných informácií pre rozhodovanie požiadať o pripomienky a návrhy každého člena tímu.
• Všímať si správanie medzi členmi tímu navzájom a poskytnúť okamžitú spätnú väzbu pracovníkovi, ktorý podceňuje iných členov tímu.
• Posilňovať a oceňovať dosahovanie cieľov. Všímajte si a chváľte dosiahnuté výsledky menej viditeľných pracovníkov rovnako často ako výsledky pracovníkov, ktorí sú stredobodom pozornosti.

Posilňovať medzitímovú spoluprácu

Ak pôsobí na škole viacero prirodzených tímov a skupín, je potrebné zlaďovať ich spoluprácu a vzájomné porozumenie vytváraním prostredia, v ktorom ľudia sledujú spoločné ciele a ktoré zamedzuje mysleniu "my proti nim“. Je tu možné využiť nasledovné postupy:

• Budovať tímovú spoluprácu prijímaním medzitímových úloh a tvorbou zmiešaných tímov, v ktorých pracujú ľudia z jednotlivých častí školy.
• Pri rozhodovaní za účasti ľudí z rôznych tímov sa vyhýbať hlasovaniu, snažiť sa dosiahnuť konsenzus. Hlasovanie nemusí priniesť skutočné tímové rozhodnutie.
• Rešpektovať rôzne skupiny a profesie. Vyhýbať sa nálepkovaniu a stereotypom (napr. delenie učiteľov na prvostupniarov, druhostupniarov a vychovávateľov, na klasických a inovatívnych alebo tých, čo im deti skáču po hlave a tých, čo si vedia spraviť v triede poriadok a pod.).
• V rámci procesu hodnotenia pracovníkov zohľadňovať ich ochotu a schopnosť spolupracovať s ostatnými oddeleniami a pracovnými skupinami v rámci školy.

Rozvíjať tímové učenie

Tímové učenie je pre rozvoj školy veľmi dôležité, lebo tím sa stáva základnou učiacou sa jednotkou. Jednotlivci sa dokážu učiť, no žiadny jednotlivec nedokáže samostatne dosiahnuť, aby sa učil aj tím, v ktorom pôsobí – tak ako jednotlivý hráč v orchestri alebo športovom tíme nedokáže zabezpečiť súzvuk a zladený výkon celého súboru či tímu. Ak sa nedokáže učiť tím, nebude sa učiť ani škola ako celok.

Tímové učenie umožňuje vytvárať otvorenú myseľ potrebnú na to, aby sme odhalili nedostatky v spôsobe, akým v súčasnosti fungujeme. Tímové učenie rozvíja schopnosť skupín ľudí dívať sa na veci okolo seba zo širšej perspektívy, než akú poskytuje náš individuálny pohľad. Tímové učenie potrebuje nácvik, skúšanie a prax.

Bariéry tímového učenia P. Senge vo svojej knihe Piata disciplína (1995), ktorá je jednou zo základných príspevkov k téme učiacej sa organizácie, uvádza niektoré tendencie, ktoré pôsobia proti tímovému učeniu, alebo ho znemožňujú:

-         Defenzívne obranné postoje– (nedá sa to, nemôžeme to zmeniť, už sme to skúšali) sú často v tíme hlboko zakorenené. Na ich odstránenie si potrebujú členovia tímu nielen uvedomiť ich existenciu, ale sa s nimi aj tvorivo vyrovnať, inak môžu významne brzdiť proces učenia tímu.

-         Preferovanie vlastnej skúsenosti– (toto som skúsil a takto to dopadlo podľa mojich skúseností) zabraňuje učeniu tam, kde nemôžeme vidieť dôsledky svojich činov. Mnohé rozhodnutia v organizáciách majú systémové dôsledky, ktoré sa môžu prejaviť na iných miestach organizácie alebo až po istom čase. Často by sme boli schopní ovplyvniť a zmeniť veci, ktoré pre iných predstavujú problém, no neuvedomujeme si dôsledky svojho konania a riešení na iných. Pri hľadaní riešení súčasných problémov alebo príležitosti školy potrebujú tímy tvorivo hľadať a predvídať rôznorodé dôsledky, ktoré môžu mať tieto riešenia na iné oblasti činností v škole i v širšej komunite.

-         Hľadanie vinníkov(vonkajších faktorov, ktoré sú príčinou problémov) ako protiklad k systémovému mysleniu, ktoré hovorí, že za našimi problémami, ktoré na nás doliehajú, sú často práve činy a rozhodnutia nás či našich predchodcov a že my aj tí druhí sme súčasťou jedného systému. Tímy potrebujú skúmať, čím ony samé alebo iné súčasti systému prispievajú k existencii problému.

-         Zameranie sa na udalosti. Sme navyknutí vidieť život ako sériu udalostí, z ktorých každá má svoju príčinu. Toto zameranie na aktuálne novinky odvádza našu pozornosť od zmien prebiehajúcich v dlhšom časovom horizonte, ktoré sú za týmito udalosťami, znemožňujú postrehnúť tieto zmeny a analyzovať ich príčiny (viď podobenstvo o uvarenej žabe, ktorá nie je schopná postrehnúť pomalé zvyšovanie teploty vody, a tak si voľká v teplúčku, až sa uvarí).

-         Mýtus súdržného tímu– neochota priznať si vlastnú nevedomosť, neochota k prejavom nesúhlasu, ponechávanie si výhrad pre seba a robenie rýchlych kompromisov, alebo naopak polarizácia názorov, ktorá bráni preskúmať podstatu rozdielnosti v názoroch, prehodnocovať svoje myslenie a učiť sa.

P. Senge (1995) uvádza dva základné postupy tímového učenia, ktoré sú podstatné pre tímové učenie sa a prispejú k tomu, že tímy ako celok vysoko prevyšujú inteligenciu a schopnosti jednotlivcov, ktoré ho tvoria. Oba základné postupy tímového učenia – dialóg a diskusia - sú založené na rozhovore, sú však navzájom veľmi odlišné a súčasne sa dopĺňajú. Aby mohli byť efektívne používané, potrebujú, tak ako ostatné zručnosti – nácvik a prax. Väčšina tímov nie je schopná ich rozlišovať a primerane využívať.

Dialóg (dia-logos, gr. – hľadanie významu, voľný tok myšlienok) - slobodné a tvorivé skúmanie zložitých tém (problémov aj príležitostí), pri ktorom voľne vyjadrujeme svoj názor, myšlienky, úvahy bez toho, aby sme ich obhajovali alebo presadzovali proti odporu druhých. Forma dialógu vyžaduje, aby členovia tímu aktívne počúvali, dokázali dať nabok svoje vlastné domnienky a vstúpili do procesu spoločného premýšľania, hľadania spoločného porozumenia a hlbšieho pochopenia témy, o ktorej sa hovorí. Ak niekto tvrdí, že „je to tak a tak“, dialóg sa zablokuje.

Dialóg umožňuje tímu:

• uvedomovať si predpoklady, z ktorých vychádzame pri svojom uvažovaní,
• objektívne spoznávať situáciu,
• ísť hlbšie do podstaty, za symptómy javov,
• porozumieť komplexnosti systémov i javov a ich súvislostiam.

Dialóg tak podporuje väčšiu otvorenosť myslenia, pozeranie sa na veci a javy v iných súvislostiach, ako aj učenie sa a skúmanie reality.

Pre vytvorenie dialógu je dôležité, aby sme sa aj napriek odlišnosti názorov vzájomne považovali za kolegov, priateľov, ktorí sa spolu snažia hlbšie pochopiť veci a získať jasnejší pohľad na ne. Je tiež dôležité, aby sme sa počas dialógu dokázali vzdať hierarchického uvažovania a správania, čo môže byť v školách aj v iných organizáciách niekedy problém. Ide o vytvorenie voľného toku myšlienok medzi členmi skupiny, čo umožňuje získať rozsiahlu predstavu o danom probléme tak, ako by to pre jednotlivca nebolo možné. Dialóg je divergujúci, nehľadá dohodu, ale širšie porozumenie problému.

Diskusia (v angličtine má rovnaký koreň ako precussion – náraz a concussion - otras) – označuje rozhovor, kde sa prednášajú, vyzdvihujú, analyzujú, obhajujú a kritizujú myšlienky a názory, z ktorých sa hľadá ten najlepší, aby sa na jeho základe prijalo potrebné rozhodnutie. Zmyslom diskusie je presadiť istý názor, aby ho prijala celá skupina – niekedy môžete kombinovať aj prvky názorov druhých tak, aby ste spoločne dospeli k optimálnemu rozhodnutiu, ktoré odolá vonkajšej aj vnútornej kritike. Diskusia je základom pre akcieschopnosť tímu.

Aby sa oba typy rozhovoru účinne využívali, je potrebné, aby boli vhodne usmerňované, moderované. Moderáciu dialógu aj diskusie môže robiť vedúci tímu alebo môže moderovať na každom stretnutí iný člen tímu. Ak chýba schopný moderátor, naše zvyčajné spôsoby myslenia nás budú ťahať k diskusii a vzďaľovať od dialógu. Preto je pri dialógu moderácia nevyhnutná, najmä v menej skúsených skupinách. Vyspelé tímy už väčšinou moderátora nepotrebujú.

Prínosy tímovej spolupráce v škole

• Podnietenie iniciatívy všetkých členov pedagogického kolektívu a ich angažovanosti pre napĺňanie cieľov, vízie školy. Narastá ochota spolupracovať na úlohách školy, zapájať sa do rozhodovania o veciach školy a prijímať zodpovednosť za plnenie úloh v tímoch.
• Zlepšenie vzťahov v kolektíve pedagógov a celkové zlepšenie sociálnej klímy v škole.
• Rozvoj komunikačných zručností pedagógov, hlavne otvorenosti pri vyjadrovaní názorov , pocitov a spätnej väzby (najviac v prípade, ak zavádzanie tímovej spolupráce v škole je sprevádzané tréningom komunikačných zručností).
• Výstupy práce tímov sú základom plnenia úloh školy, prípravy dôležitých dokumentov školy (napr. vízia školy, pravidlá), návrhov riešení problémov a ich realizácie.
• Vzniká širší priestor pre zapojenie rodičov a žiakov do práce na úlohách školy, na tvorbe vízie, riešení problémov a využívaní príležitostí.
• Práca v tímoch je prínosná aj pre zvnútornenie a upevňovanie dohodnutých pravidiel v pedagogickom zbore.
• Pri tvorbe školského vzdelávacieho programu tímová práca vytvára predpoklad hlbšieho stotožnenia sa s vytvoreným programom. Vzniká tak dobré východisko pre jeho realizáciu a ochotu rozvíjať vlastné kompetencie, ktoré školský vzdelávací program predpokladá.
• Tímová spolupráca pedagógov predstavuje pre žiakov model kolegiálnej, partnerskej spolupráce učiaceho sa spoločenstva formu demokratického riadenia.

Obmedzenia tímovej spolupráce v škole

• Náročnosť na zručnosti riadenia tímu u vedúcich tímov (potrebný je tréning vedenia tímov a facilitácie práce v tímoch).
• Náročnosť na schopnosť vedenia školy riadiť (medzi)tímovú spoluprácu, iniciovať, koordinovať, zosúlaďovať prácu tímov s ďalšími aktivitami školy (napr. dôsledne uplatňovať možnosť výberu pri zapájaní sa do pracovných tímov, vyčleniť stabilný čas na stretávanie sa školských pracovných tímov, pravidelný monitoring práce tímov).
• Chýbajúce komunikačné zručnosti, zručnosti riešenia konfliktov u pedagógov.
• Nedostatočné zručnosti manažmentu pre prácu s víziou a prioritami školy.
• Nedostatok externej podpory pri riadení práce tímov, chýbanie možnosti konzultácie, mentoringu pre manažment školy a vedúcich tímov.

Námety na vytváranie školských pracovných tímov

Okrem tradičných školských tímov ako sú metodické združenia pre jednotlivé ročníky, metodické združenie školského klubu, predmetové komisie, tímy pre školské projekty, môžeme podľa aktuálnych potrieb vytvárať ďalšie pracovné tímy.

V práci škôl, ktoré sa vydali na cestu zmeny, sa osvedčilo fungovanie hlavne týchto tímov:

• vízia,
• pravidlá,
• tím kooperatívneho riešenia konfliktov v škole,
• školský tím pre rozvoj školy,
• ďalšie príklady sú uvedené v tabuľke (Škola ako otvorená učiaca sa organizácia, 2008).

V tabuľke uvádzame niektoré názvy tímov a ich hlavné úlohy. Niektoré z nich fungovali celoročne, iné príležitostne podľa potrieb plnenia tímovej úlohy.

Členmi tímov sú okrem pedagógov aj záujemcovia z radov rodičov alebo aj žiaci.

Motiváciu k práci v tíme podporuje zostavovanie tímov pre úlohy, ktoré cítia pedagógovia ako osobne významné (potreba zlepšiť klímu v škole, naučiť sa kooperatívne riešiť konflikty s deťmi, rodičmi, mať spoločnú víziu úspešnej školy a pod.), alebo im poskytujú priestor na uplatnenie osobnostných kvalít.

Demotivačne na prácu tímov môže pôsobiť:

• nezáujem vedenia, kolegov o výstupy práce tímu,
• časová náročnosť úloh tímu,
• nedostatočné finančné ocenenie a pod.

Upravené podľa Halašová, D.: Riadenie, In Piovarčiová, T. a kol.: Škola ako otvorená učiaca sa organizácia, NDS, ASK, 2008, 2011.

Zdroje

COVEY, S. 2006: 8. návyk, Od efektívnosti k výnimočnosti, Management press, Praha.
HALAŠOVÁ, D. : Riadenie, In PIOVARČIOVÁ, T. a kol 2008, 2011.: Škola ako otvorená učiaca sa organizácia, NDS, ASK.
MARUŠINCOVÁ, E. A KOL. 2001. Záverečná správa z pokusného overovania ITV, Bratislava: ŠPÚ.
EDLER,M.-BURGOYNE,J.-BOYDELL,T. 1999. The Learning Company. A strategy for sustainable Development,. In MCGraw-Hill Book Company.
PRUŽINSKÁ, J. 1998. Tvorba a rozvoj tímov . In: Bednařík, A. a kol:. Čítanka pre neziskové organizácie, Bratislava: PDCS. s. 33.-51.
PIOVARČIOVÁ, T. a kol. 2008: Otvorená škola ako učiaca sa organizácia, Nadácia pre deti Slovenska.
SENGE, P. 1995: Piata disciplína manžmentu, Open Windows, Bratislava.
SENGE, P., KLEINERr,A, ROSS, R., SMITH, B., ROBERTS, Ch. 1994. The Fifth Discipline Fieldbook. Strategies and Tools for Buildng a Learning oganization. s. 302
ŠULEŘ, O. 1995, 1997. Manažerské techniky I, II. Rubico. Olomouc.
TICHÁ, I. 2005. Učící sa organizace. Praha: Alfa Publishing.