Dokumenty na stiahnutie
Tvorba aplikačných úloh
APLIKAČNÉ ÚLOHY - AKTIVITY
OSEM TYPOV INTELIGENCIE A BLOOMOVA TAXONÓMIA POZNÁVACÍCH CIEĽOV
1. Vytváranie úloh – aktivít – pomocou modelu ôsmich typov inteligencie
O ľuďoch a ich inteligencii
O niektorých ľuďoch hovoríme, že sú inteligentní a vždy to súvisí s ich určitou schopnosťou. Väčšinou tieto ich schopnosti nezaraďujeme do nejakých kategórií, iba ľudí hodnotíme podľa toho, ako vedia pohotovo odpovedať, múdro riešiť technické problémy, podľa ich výrazného výtvarného, hudobného alebo pohybového cítenia a vytvorených umeleckých diel. Niekedy si vážime ľudí, ktorí vedia dobre vychádzať s inými, vedia ich viesť a vedia vycítiť, čo potrebujú.
S. Kovaliková do svojho programu Vysoko efektívne učenie/ITV zahrnula aj model amerického profesora Howarda Gardnera o viacerých typoch inteligencie človeka. H. Gardner (1989) definuje inteligenciu ako schopnosť človeka riešiť problémy a vytvárať produkty, ktoré sa uznávajú aspoň v jednej kultúre.
H. Gardner tvrdí, že človek nespracúva informácie a neučí sa iba jedným spôsobom alebo pomocou jedného typu inteligencie. Identifikoval osem typov inteligencie, z ktorých určitá miera je prítomná u každého človeka:
1. jazyková – spracovanie informácií pomocou jazyka;
2. logicko-matematická – spracovanie informácií logickými postupmi;
3. priestorová – spracovanie informácií pomocou obrazov, predstáv;
4. telesno-pohybová – spracovanie informácií pohybom;
5. muzikálna – spracovanie informácií pomocou melódie a rytmu;
6. prírodná – spracovanie informácií v súvislosti so starostlivosťou a vzťahmi k prírode;
7. intrapersonálna – spracovanie informácií individuálnym premýšľaním;
8. interpersonálna – spracovanie informácií v konfrontácii a v rozhovoroch s inými.
Každý človek sa rodí so všetkými typmi inteligencie. Niektoré typy však preferuje viac, iné menej. Závisí to od dedičných faktorov a životných skúseností konkrétneho človeka.
S. Kovaliková využila model H. Gardnera na uplatňovanie individuálneho prístupu ku každému žiakovi a na tvorbu aplikačných úloh podľa preferovaného štýlu učenia. Rozširuje sa tým možnosť výberu danej úlohy v preferovanom štýle, prípadne sa žiaci môžu zdokonaľovať v menej preferovaných štýloch učenia. V modeli Vysoko efektívne učenie/ITV sa vychádza z predpokladu, že typy inteligencie sú v populácii rovnomerne rozložené a každý by mal mať rovnakú možnosť výberu primeraných a vyhovujúcich úloh i spôsobov ich riešenia. Dôležité je, aby učiteľ pri tvorbe úloh vymyslel na každé kľúčové učivo niekoľko aktivít s použitím všetkých typov inteligencie.
Na to, aby mohol vytvárať takéto úlohy, by sa mal dôkladne oboznámiť s tým, čo každý jednotlivý štýl znamená a čo charakterizuje deti s jednotlivými preferenciami. V tabuľke uvádzame štýly učenia sa jednotlivcov podľa H. Gardnera a následne charakteristiky detí s jednotlivými preferenciami.
|
Typ učiaceho sa |
uprednostňuje |
je dobrý |
najlepšie sa učí |
|
Lingvistický |
čítanie, písanie, rozprávanie príbehov |
v zapamätávaní si mien, miest, dátumov aj všedných vecí... |
hovorením, počúvaním, keď vidí slová... |
|
Logicko matematický |
pokusy, hľadanie riešení, práca s číslami |
v matematike, rozumových úvahách, logike, riešení problémov... |
klasifikovaním, kategorizovaním, prácou s abstraktnými vzorcami riešení... |
|
Priestorový |
kreslenie, stavanie, navrhovanie, snívanie, pozeranie obrázkov, filmov, hru s prístrojmi |
v predstavovaní si vecí, dejov, činností, čítaní máp, grafov... |
vizualizáciou, snívaním, prácou s farbami a obrázkami, filmami... |
|
Muzikálny |
spievanie, počúvanie hudby, pospevovanie, hru na hudobnom nástroji |
v rozoznávaní tónov, zapamätávaní si tónov, všímaní si rytmov, dodržiavaní času... |
v rytmoch, melódiami, hudbou... |
|
Telesne pohybový |
neustály pohyb, dotýkanie sa, využívanie reči tela, manipuláciu s predmetmi |
v telesných aktivitách – šport, tanec, dramatizácia... |
dotykmi, pohybom, interakciou s priestorom, predmetmi |
|
Prírodný |
prírodu – zvieratá, rastliny, kamene, pobyt vonku, hru a manipuláciu s prírodninami |
v rozoznávaní jednotlivostí rastlinnej, živočíšnej ríše, prírody živej aj neživej, v encyklopedickej zdatnosti... |
pobytom v prírode, dotýkaním sa a manipuláciou s prírodninami, čítaním encyklopedickej literatúry... |
|
Interpersonálny |
mnoho priateľov, rozhovory s ľuďmi, tímovú spoluprácu |
v chápaní ľudí, v organizovaní a vedení iných, komunikovaní, manipulovaní, urovnávaní konfliktov... |
zdieľaním, porovnávaním, spoluprácou, rozhovormi... |
|
Intrapersonálny |
samostatnú prácu, venovanie sa vlastným záujmom |
v chápaní seba samého, zameraní sa na vlastné myšlienky, pocity, sny, originálne ciele... |
samostatnou prácou na individuálnych projektoch vo vlastnom pracovnom priestore s individuálnym pracovným tempom... |
Upravené podľa Boggeman Sally, Hoerr Tom, Wallach Christine: Teaching throught the Personal Intelligences, St. Louis 1996.
Deti s jazykovou inteligenciou
* rady píšu, čítajú, rozprávajú vtipy, príbehy,
* nerobí im problémy analýza a syntéza slov,
* majú v obľube rýmy, jazykolamy, krížovky, slovné hry,
* majú dobrú pamäť na mená, miesta, dáta.
Deti s logicko-matematickou inteligenciou
* rýchlo počítajú aritmetické príklady z hlavy,
* odôvodňujú veci logicky a jasne,
* hrajú často šach, dámu a iné strategické hry,
* riešia logické hádanky,
* dávajú otázky typu: „Kde sa končí vesmír?“ „Čo sa stane, keď zastane čas?“
Deti s priestorovou inteligenciou
* majú jasné zrakové predstavy, často snívajú,
* ľahko sa orientujú v mapách, náčrtoch, diagramoch,
* venujú sa umeleckým aktivitám, rady kreslia,
* rady sa hrajú so skladačkami, ktoré rýchlo poskladajú,
* rady pozerajú filmy, obrázky, fotografie.
Deti s telesno-pohybovou inteligenciou
* vynikajú v súťažných športoch a pohybových aktivitách,
* sú veľmi pohyblivé, vrtia sa, podupávajú,
* gestikulujú, vedia napodobňovať iných,
* často sa dotýkajú ľudí, s ktorými hovoria.
Deti s muzikálnou inteligenciou
* hrajú na hudobnom nástroji, spievajú si, udržujú rytmus,
* pamätajú si melódie, upozornia na nesprávny tón,
* pri učení si často púšťajú hudbu.
Deti s prírodnou inteligenciou
* rady trávia čas v prírode,
* vytvárajú si zbierky,
* zapisujú svoje pozorovania vonkajšieho prostredia,
* starajú sa o zvieratá a rastliny.
Deti s intrapersonálnou inteligenciou
* rady robia nezávislé úlohy a aktivity,
* majú vyhranené názory,
* prejavujú zmysel pre nezávislosť, majú silnú vôľu a vlastný vnútorný svet.
Deti s interpersonálnopu inteligenciou:
* majú veľa priateľov,
* zapájajú sa do mimoškolských činností,
* rady hrajú skupinové hry,
* sú starostlivé a empatické k druhým,
* majú rady skupinovú prácu.
Aké aktivity používame na tvorbu úloh podľa jednotlivých typov inteligencií?
Jazyková:čítanie, rozvíjanie slovnej zásoby, prezentácia detí (najmä ak robili nejakú spoločnú prácu); deti si vedú denník, kde si zapisujú (kreslia) svoje zážitky a učiteľ si ich z času na čas prečíta a niečo pekné do nich napíše; tvorivé písanie – vymýšľanie príbehov, vedenie si kalendára prírody, napísanie správ, listov, pohľadníc mamičke (napr. pri téme pošta); využívanie poézie – nechať aj deti tvoriť básne; diskutovanie o rôznych témach; využívanie humoru, žartov; rozprávanie príbehov.
Logicko-matematická: hry so vzorcami; robenie schém; výpočty; grafická organizácia; vytváranie symbolov; číselné rady; rozoznávanie vzťahov; riešenie problémov, triedenie.
Priestorová:maľovanie, kreslenie; vytváranie máp mysle; farebné schémy; robenie vzorov, návrhov; napodobňovanie.
Telesno-pohybová:využívanie ľudového alebo tvorivého tanca; dramatizácia, telesné gestá, posunková reč; napodobňovanie písmen telom; pantomíma; vynachádzanie, vytváranie modelov; manipulovanie s predmetmi, hľadanie skrytých predmetov (písmen, číslic a i.) po triede; športové hry.
Muzikálna: hľadanie rytmických vzorov; vybubnovávanie; pohmkávanie, vytlieskavanie pri počítaní, slabikách; spievanie.
Prírodná: učenie vonku; v prírode, teréne, vytváranie prírodného kútika v škole, triede, uskutočňovanie experimentov.
Intrapersonálna:zadávanie individuálnej (samostatnej) práce, cvičenia na sústredenie; riadená predstavivosť (učiteľ v cvičení vedie predstavy detí podľa danej témy).
Interpersonálna: zadávanie skupinovej práce, práca v dvojiciach; cvičenie na empatiu.
Obrázok znázorňuje, koľkými možnými kanálmi - lievikmi - sa do nášho mozgu dostávajú informácie.
Pri tvorbe úloh pre žiakov by mali byť všetky vyššie uvedené aktivity zastúpené, aby každé dieťa malo okrem povinných aktivít aj možnosť výberu takých činností, ktoré mu umožňujú učenie pre neho najvhodnejším spôsobom.
Na záver ako ilustráciu na vytváranie úloh – aktivít – uvádzame aktivity z témy rodina:
1. Porozprávaj príbeh zo života vašej rodiny - aspoň 5 viet (jazyková).
2. Usporiadaj obrázky členov rodiny od najstaršieho po najmladšieho, k obrázkom dopíš ich vek (logicko-matematická).
3. Nakresli vašu rodinu pri spoločnej činnosti – na papier A4 (priestorová).
4. Znázorni, zdramatizuj, ako prebieha ráno u vás – trvanie 1 min. (telesno-pohybová).
5. Na známu melódiu zaspievaj pieseň o zvykoch vo vašej rodine - aspoň 2 slohy (muzikálna).
6. Pozoruj deň vo vašej rodine a zapíš si pozorovania do denníka – aspoň 5 pozorovaní (prírodná).
7. Zamysli sa nad tým, čo robíte v rodine spoločne a navrhni, čo by si chcel robiť v nedeľu – aspoň 3 návrhy (intrapersonálna).
8. Porozprávaj priateľom o výlete, na ktorom ste boli s rodinou – aspoň 5 viet (interpersonálna, jazyková).
Pri prechode učiteľa z klasického štýlu vyučovania na vyučovanie v modeli Vysoko efektívne učenie/ITV je potrebné zachovať určitú postupnosť:
1. prijať, modelovať a nacvičovať s deťmi pravidlá spolužitia, životné zručnosti, učiť sa využívať postupy pre opakujúce sa činnosti;
2. začať vytvárať aplikačné úlohy – aktivity na osem typov inteligencie, rovnomerne ich striedať a umožniť žiakom, aby si vždy vybrali jednu alebo dve aktivity a vykonali ich podľa typu aktivity buď samostatne, alebo v skupine so svojimi spolužiakmi.
Zjednodušená schéma na prípravu aktivít v každom kľúčovom učive vyzerá takto:
- napíš...
- usporiadaj, vyrieš...
- nakresli...
- zdramatizuj...
- vymodeluj...
- vypracuj v skupine...
- vypracuj samostatne.
Dôležité:
Aktivity zaraďujeme vždy po priamom výklade, ktorý v prvom ročníku nemá byť dlhší ako sedem minút. Aktivity sú určené na to, aby dieťa do hĺbky preskúmalo a objavilo to, o čom počulo vo výklade učiteľa. Ide o tzv. činnostný spôsob učenia.
2. Vytváranie úloh – aktivít – pomocou Bloomovej taxonómie poznávacích cieľov
V pokročilejšom štádiu využívania vzdelávacieho modelu Vysoko efektívne učenie/ ITV sa pri tvorbe úloh, aktivít, okrem Gardnerovej typológie štýlov učenia využíva aj S. Kovalikovou upravená Bloomova taxonómia poznávacích cieľov. Bloomová taxonómia poznávacích cieľov je spôsob, ako ukázať žiakom cestu do rozličných oblastí či úrovní poznania pojmov alebo zručností pomocou činnostných slovies. Jej autorom je profesor Chicagskej univerzity B. Bloom, ktorý taxonómiu pôvodne vytvoril ako pomôcku na kladenie otázok vysokoškolským študentom počas skúšok. Neskôr našla širšie využitie v základných a stredných školách.
Môžeme teda zhrnúť: model ôsmich typov inteligencie pomáha vytvoriť také aktivity, ktoré vyžadujú rozličné prístupy k riešeniu problémov; Bloomova taxonómia poznávacích cieľov ukazuje žiakom cestu do rozličných oblastí alebo úrovní poznania pojmov či zručností. Pri tvorbe aplikačných úloh sa kombinujú oba prístupy – osem typov inteligencie s Bloomovou taxonómiou. Rovnováhu medzi nimi zabezpečí ten najširší možný výber úloh pre žiakov.
Úrovne Bloomovej taxonómie:
- poznatok
- pochopenie
- aplikácia
- analýza
- hodnotenie
- syntéza
Poznatok je najnižšia úroveň poznania, syntéza najvyššia.
1. Poznatok
Žiak si opakuje alebo uvedomuje pojem, informáciu alebo zručnosť (Vieš to?): zopakuj; vymenuj; nauč sa naspamäť; pomenuj; označ; zaznamenaj; spomeň si; spoj; povedz; zreferuj; porozprávaj.
2. Pochopenie
Žiak chápe informáciu, pojem alebo zručnosť a premieňa ju na určitú symbolickú formu (Rozumieš tomu?): opíš; vysvetli; zisti; zreferuj; diskutuj; vyjadri; umiestni; posúď.
3. Aplikácia
Žiak rieši problém s použitím informácie, pojmu alebo zručnosti a primeraných zovšeobecnení (Vieš to použiť?): zmeň; použi novým spôsobom; predveď; uplatni; využi; spýtaj sa; prelož; dramatizuj; ukáž postup; nakresli obrázok, ktorý ukazuje, ako sa používa.
4. Analýza
Žiak rozdeľuje informácie na jednotlivé časti (Vieš, z čoho sa skladá?): roztrieď do skupín; diskutuj; uveď rozdiely; spýtaj sa; odlíš; vyrieš; urob graf; porovnaj; napíš zoznam; urob prehľad; kriticky posúď; vyskúšaj.
5. Hodnotenie
Žiak kvalitatívne a kvantitatívne posudzuje podľa daných pravidiel (Vieš to posúdiť?): vyber, čo je lepšie (horšie); posúď; predpovedaj; zvoľ si; odhadni; zmeraj; zhodnoť; klasifikuj, čo by si dal na 1., 2., 3. miesto; urči.
6. Syntéza
Žiak rieši problém tým, že spája informácie, čo vyžaduje originálne tvorivé myslenie (Vieš z toho vytvoriť alebo vynájsť niečo nové?): povedz alebo napíš nové rozprávanie o...; vytvor; uprav novým spôsobom; postav alebo skonštruuj; povedz, čo iné by (človek, predmet) mohol urobiť; povedz, ako urobiť lepšie; kombinuj; predpovedz, čo bude ďalej; naplánuj.
Spojením Bloomovej taxonómie a ôsmich typov inteligencie vznikne množstvo úloh a aktivít zameraných na osvojenie si učiva – informácií, pojmov, sústavy pojmov alebo zručností.
Na jedno kľúčové učivo vytvoríme úlohy na úrovni osvojenia učiva, jeho pochopenia, možností jeho použitia prostredníctvom analýzy, hodnotenia (pri ktorom sa uplatňuje kritické myslenie) až po syntézu (schopnosť riešiť problémy tvorivým spájaním informácií).
3. Zásady tvorby aplikačných úloh
Aplikačná úloha je mostom k zvládnutiu kľúčového učiva. Má byť:
o užitočná,
o tvorivá,
o emotívna.
Aplikačné úlohy predstavujú hlavný nástroj uplatnenia možnosti výberu v triede. Deti ich môžu realizovať individuálne alebo v skupine. Učiteľ stanovuje, ktoré aplikačné úlohy sú pre všetkých povinné a ktoré sú výberové.
Pri písaní aplikačných úloh:
· začíname slovesom z Bloomovej taxonómie,
· máme stále na zreteli kľúčové učivo,
· dbáme na to, aby úloha bola jasná a špecifická.
Teoreticky pre jedno kľúčové učivo (napríklad stromy) môžeme vytvoriť 48 úloh a aktivít (šesť úrovní osvojenia učiva krát osem typov inteligencie), ale v praxi, napr. v prvom ročníku, použijeme šesť jednoduchých aktivít ako napríklad v téme hmyz:
Vedomosť: Vymenuj tri časti tela hmyzu (jazyková).
Pochopenie: Napíš príbeh, ktorý opisuje telo hmyzu – aspoň 5 viet (jazyková).
Aplikácia: Na prechádzke okolo školy si všímaj rôzne druhy hmyzu. Zapíš aspoň tri druhy a pomenuj ich časti tela (telesno-pohybová, prírodná).
Analýza: Namaľuj a porovnaj dva typy hmyzu. Povedz aspoň 2 znaky v čom sa líšia a v čom sú rovnaké? (priestorová, logicko-matematická).
Hodnotenie: Posúď a nakresli na plagát A3, čo by sa stalo, keby hmyz nemal tykadlá,. (logicko-matematická).
Syntéza: Z materiálu, ktorý máme v triede, navrhni nový druh hmyzu, ktorý sa zmestí do škatule od topánok (priestorová, telesno - pohybová).
Pri písaní aplikačných úloh je potrebná rôznorodosť (najmä vtedy, ak vyučovacia hodina trvá dlhšie ako 45 minút, je dôležité striedať činnosti každých 15 minút tak, aby sa striedali pohybové aktivity s aktivitami, ktoré vyžadujú viac sústredenia a námahy).
Pri výberových úlohách si deti zvyčajne vyberajú zo 4-och až 7-ich úloh. Ak poskytujeme príliš veľa možností, môžeme spôsobiť zmätok a preťaženie detí.
Základný súhrn úloh väčšinou obsahuje aspoň jednu úlohu na oblasti:
a. čítanie, písanie, rozhovor, recitácia, spev,
b. kreslenie, práca s obrazmi, farbami,
c. dramatizácia, zámerný pohyb,
d. vytvorenie modelu.
Zásada: Deťom 1. ročníka dávame možnosť vybrať si aspoň z DVOCH možností vypracovania úlohy, aktivity.Napríklad namaľuj (ceruzkou alebo farbičkami), zoraď (podľa veľkosti alebo dôležitosti), zdramatizuj (pomocou pantomímy alebo slovne), vymodeluj (z plastelíny alebo z modelovacej hliny) atď.
Pri pokročilejšej práci s aplikačnými úlohami, pri učení vo vyšších ročníkoch škôl, sú úlohy vytvorené pre viaceré inteligencie súčasne.
Spracovali: Ľubica Bagalová, Tatiana Piovarčiová
